Jacques Ibert (1890 – 1962) bol francúzsky skladateľ klasickej hudby známy pre svoju štylistickú rozmanitosť, eleganciu a nezávislosť tvorivého prístupu. Narodil sa v Paríži a hudbe sa venoval už od detstva, študoval na parížskom konzervatóriu, ale jeho štúdium bolo prerušené prvou svetovou vojnou, počas ktorej slúžil ako dôstojník vo francúzskom námorníctve. Po vojne v roku 1919 získal prestížny grant Prix de Rome, ktorý mu umožnil pobyt v Taliansku, najmä vo Francúzskej akadémii v Ríme, kde neskôr pôsobil aj ako riaditeľ. Ibert písal hudbu pre široké spektrum žánrov, napísal sedem opier, päť baletov, orchestrálne suity, komornú hudbu, filmovú a javiskovú hudbu. Vďaka svojej schopnosti kombinovať lyrizmus, humor a brilantnú inštrumentáciu býva označovaný za jedného z najpozoruhodnejších francúzskych skladateľov 20. storočia, ktorý sa neviazal na žiadnu konkrétnu slohovú školu.